Toto leto sa v Colloseu zatiaľ nesie v celkom thrashmetalovom duchu, v júni tri brazílske dračice, v júli zase americké tornádo, k nemu dva štýlovo blízke domáce spolky a ten tretí zase z extrémnejšieho súdka, lákavá ponuka aj takto na stredu.

Prišiel som desať minút pred siedmou a BLACK LIGHT akurát dohrávali prvú skladbu večera. Štyria mladí Košičania – až takí mladí, že si všetci môžu dovoliť dlhé metalové vlasy – sa dali na thrash metal, čo je pre tunajšiu scénu celkom prínos, keďže potom, čo to kvôli problémom so zostavou zabalili INVASION OF MADNESS, tu klasický koreň všetkého extrémnejšieho tak trochu chýbal. BLACK LIGHT v obsadení gitara/spev, gitara, basa a bicie predviedli agresívny, energický thrash, ktorý sa občas obtrel aj o trochu klasického death metalu. Razantné tempá, drvivé rify, skôr drsný, neohobľovaný spev, inšpiračne možno niekde medzi západným pobrežím USA a Brazíliou. Veľa napovedal aj cover „Troops Of Doom“, bolo zaujímavé vidieť hrať ju chalanov, ktorí v čase jej vzniku neboli na svete a ešte viac než pár rokov prešlo, kým sa na ňom objavili. Slušné hudobnícke výkony, sympatické vystupovanie, v septembri by mal byť hotový debutový album, som celkom zvedavý.

Po nich pred niekoľko desiatok návštevníkov, ktorí sa už počas prvej kapely nebáli baviť, nastúpili o máločo starší, ale už ostrieľaní thrashoví matadori z Banskej Bystrice ACID FORCE. Opäť kvarteto, o mikrofón sa tu však stará basák, a hudobné podanie thrash metalu trochu odlišné. Opäť jasné osemdesiatky, opäť fakt, že v origináli ich zažili leda tak rodičia hudobníkov, ale hudobne jazda. V rýchlych, agresívnych skladbách sa stretávali starý SLAYER, D.R.I. a aj MOTÖRHEAD – tie rokenrolové postupy a melodické sóla sa nedali prepočuť – a celkový útočný crossoverový nádych bol vítaným osviežením. V „pomalších“, kompozične košatejších veciach zase ACID FORCE príjemne pripomínali napríklad newyorských klasikov NUCLEAR ASSAULT, a kto v hudbe nehľadá progresivitu za každú cenu, môže túto „nostalgiu s novou krvou“ hodnotiť jedine pozitívne.

S vranovskými SYSTEMATIC DAMAGE prišiel ozajstný extrém. Kvarteto v zložení gitara, vokál, basa a bicie už patrí na špičku slovenského grind coru a je trochu škoda, že čas, ktorý mu organizátori nadelili, využilo tak spolovice, po 25 minútach bolo hotovo. Cca dokopy asi osemdesiat ľudí v klube si aj tak mohlo užiť výborný grind severského strihu s prvkami crustu a hard coru. Agresívna náklepová smršť navyše disponovala takpovediac švédskym zvukom a textami v slovenčine, tú ste ale z frontmanovho revu a škreku vychytali len sporadicky. SYSTEMATIC DAMAGE si napriek až na speváka statickejšiemu pódiovému prejavu zaslúžili aj frenetickejšiu podporu, nie len headbangerov a fotografov, ale publikum sa zrejme šetrilo na vrchol večera.

TOXIC HOLOCAUST z oregonského Portlandu v zostave Joel Grind (basgitara, vokál), Charlie Bellmore (gitara) a Nikki Rage (bicie) v ten večer za necelých 50 minút slovenským fanúšikom ukázali, zač je toho pekelný osemdesiatkový nárez. Teda agresívna rúbačka z čias, keď sa ešte na škatule až tak nehralo – aj preto v tvorbe tejto už 17 rokov existujúcej bandy nájdete namixovaný thrash, speed i black metal, a k nemu nejaký ten hard core, crust a punk. Práve punk z TOXIC HOLOCAUST naživo lezie ešte o dosť viac než z nahrávok. Bude to zjavne dedičstvo odjakživa silnej a vplyvnej portlandskej scény – prinajmenšom takých RESIST si starší pamätať musia, v 90. rokoch boli na čs. území ako doma. Američania s vervou súkali jednu agresívnu a chytľavú vec za druhou, s výborným zvukom, stopercentným nasadením a divokým vokálom, až ste sa miestami mohli cítiť ako na koncerte SODOM v časoch „Obsessed By Cruelty“. Divoký metalový kotol, tiež taký zo starých čias, aj keď občas sa z pódia skákalo, na druhej strane sa do víru tiel s gurážou púšťali aj dievčatá. Skrátka „Nuclear fuckin’ Chaos!“ ako sa patrí, a je fajn, že túto odpálenú tvrdú metalovú party cieľová skupina neodignorovala. Búrka cestou domov bola štýlovou bodkou za výborným koncertom.

Foto: Martin Lukáč, Laci Schürger